Táto otázka sa mi nutkavo vtiera do mysle, zatiaľčo zúfalo hľadám na intrákovom parkplatzi pre bicykle miesto pre ten môj. Opodiaľ je vybudované obrovské dvojpodlažné parkovisko, na ktorom sem tam stojí nejaké to auto. Keď chcem zaparkovať v Bratislave pred našim panelákom, musím urobiť aj dve tri kolečká, kým nájdem voľný flek. V tejto oblasti to majú majitelia áut s poznávacou značkou BA v Nemecku ľahšie ako na Slovensku. Prečo je to tak? Odpoveď sa nachádza v prastarom Bamberskom dóme a má strhujúce psychodynamické pozadie. Samozrejme, nechcem skĺznuť na kvázivedeckú úroveň Da Vinciho kódu, naopak, budem stavať na základe mojich dlhoročne nadobúdaných poznatkov z oblasti psychológie.
Nie veľmi ďaleko, pri vstupe do majestátneho románskeho dómu, človeka upúta veľmi precízne vytvorená socha jazdca na koni. Áno, je bežné, že v minulosti si v dôležitých kostoloch nechali zhotoviť pomníky významní cirkevní, ale aj svetskí hodnostári. Zvyčajne výrazný nápis jasne vypovedá o tom, koho socha znázorňuje. Bamberský jazdec však mlčí. Záhadný aristokrat sediaci na koni, oblečený do šľachtického rúcha, s korunou na hlave. Existujú dohady, že sa jedná o uhorského kráľa, svätého Štefana, ale neexistujú presvedčivé dôkazy, ktoré by túto hypotézu potvrdili. A práve tento fakt, neobjasnený pôvod jazdca, zohráva v mojej teórií kľúčovú úlohu.
Podľa klasika interkulturálnej psychológie, Geerta Hofstedeho, sú podstatnou časťou partikulárnych kultúr ich hrdinovia. Jednotliví ľudia sa nimi stali preto, lebo svojim životom stelesnili hodnoty, ktoré daná kultúra vyznáva. Predstavujú teda zjednocujúci prvok, vytvárajú, a zároveň vyjadrujú kultúru. Odysseus, Nero, Chuck Norris, McGyver, Mečiar, ... Konkrétne mená majú vo svojich kultúrach cveng. Náboj, ktorý identifikuje a spája tých, ktorí sa pre týchto hrdinov nadchli. Ale bamberský jazdec? Kto je to? Môže to byť Caesar, Attila, ale aj Bohuš z Dědictví na svojom Hatatitlovi. Je samozrejmé, že tento fakt, táto nevedomosť, vyvoláva v bamberčanoch značnú nevedomú tenziu. Každý človek si kladie otázku, pýta sa na svoju identitu: Kto som? Odkiaľ pochádzam? Pokiaľ nedostane jasnú odpoveď, je frustrovaný. Pri dlhodobej traumatizácií dokonca môže nadobudnúť istý komplex menejcennosti voči druhým. Toto sa v správaní môže odraziť aj pozitívne aj negatívne: človeka môže vzniknutá energia z frustrácie (a následne agresie) hnať dopredu, alebo naopak degradovať do formy rôznych závislostí. Predtým ako rozviniem konkrétne podoby tohto správania v prípade obyvateľov Bambergu, dovolím si ešte malú, no nezanedbateľnú psychodynamickú vsuvku:
Mnohí vieme, že detstvo má kľúčový význam pri utváraní osobnosti a v mnohom určuje jej ďalší vývoj. Adler rozvinul teóriu, podľa ktorej si dieťa v útlom veku vyžaduje náležitú pozornosť rodičov, hlavne matky. Pokiaľ ju nedostane, je frustrované. K tejto situácii dochádza vtedy, keď do rodiny pribudne tesne po malom dieťati ďalšie dieťa. Matka prirodzene venuje viac pozornosti mladšiemu, menej schopnému dieťaťu. Takýto stav však môže negatívne vnímať staršie dieťa, ktoré bolo zvyknuté na plnú matkinu starostlivosť. Stráca privilégium jedináčika a cíti sa byť zosadené z trónu. Analogicky prichádzame k samotnému objasneniu bamberského komplexu: Bamberský ľud bol príchodom mladších, novších technológií zosadený z koňa! Industrializácia a globalizácia autami koňa z ciest jednoducho vytlačili. Historické anály opisujú, že baberský jazdec bol zosadený preto, lebo ani on, ani jeho kôň sa nevedeli identifikovať (nemali náležité dokumenty ako cestovný pas, občiansky preukaz, alebo aj len jednoduchý nápis na soche „Toto je Jano a jeho pferdla.“), preto polícia odmietla zaevidovať koňovi ŠPZ BA-XY777 a jazdcovi vystaviť technický aj vodičský preukaz.
„Pferdla“ - označuje v miestnom nárečí Fränkisch malého koníka. Diminuitív sa v ňom namiesto spisovnej koncovky „-chen“ (Pferdchen) tvorí koncovkou „-la“
Bamberčania sú teda konečnom dôsledku frustrovaní dvojnásobne: ešte si ani nestihli vytvoriť vlastnú identitu, a už boli zosadení z koňa. Ako sa tieto dva negatívne vplyvy odrážajú v správaní? Ako sa kompenzuje vzniknutý komplex zosadenia z koňa?
Pozitívne tým, že bamberčan zosadený z koňa, hneď ako to bolo možné, nasadol na bicykel. Preto sa erazmus študentovi stane, že ráno zostane zaseknutý v zápche v bicyklovom pruhu a poobede nedokáže zaparkovať. Preto sú tu ojazdené bicykle také drahé, a preto má bicykel medzi všetkými dopravnými prostriedkami na ceste takmer vždy prednosť v jazde. Bamberský jazdec presedlal z koňa na bicykel a zaplnil ním mesto do poslednej ulice. Ešte aj mestské logo tvorí jazdec (silueta jazdca a niečoho, čo sa dá interpretovať aj ako kôň aj ako bicykel) a na autobusových reklamnách dokonca nosí pod pažou Neuralgin. Bamberčanom bicykel jednoducho zdvihol sebavedomie. Vodiči mhd by o tom vedeli rozprávať... Každopádne, tento spôsob vyrovnania sa s kolektívnym komplexom je takmer neškodný, mnohí by povedali, že dokonca aj zdraviu prospešný.
To sa však nedá povedať o kompenzácií komplexu v jej negatívnej podobe. Už ste sa niekedy hlbšie zamysleli nad tým, prečo má Bamberg najviac pivární na jedno mesto na svete? Prečo má okrem prívlastkov „Nemecký Rím“ a „Nemecké Benátky“ aj prezývku „Bierstadt“? Pozor, venujme pozornosť tomu, kedy tu začali vznikať prvé pivárne: bolo to niekoľko desiatok rokov po tom, ako bola do Dómu inštalovaná socha Bamberského jazdca! V stredoveku bolo bežné, že autori sa pod svoje dielo nepodpisovali. Nedbanlivý sochár však zabudol aj na podpis toho, koho znázornil. Dôsledky? Ľudia bez mena prepadli alkoholu. Pivom sa snažili uhasiť vlastnú prázdnotu, najhlbšiu otázku identity. Až kým sa nevynašiel bicykel a psychoterapia, pivo predstavovalo pre zúbožený ľud jediný liek. Argument v prospech tejto tézy je tu: po vynájdení bicykla a aplikovaní psychoanalytickej teórie do praxe klesol počet bamberských pivární v priebehu niekoľkých rokov zo 180 na 9! Ako je možné vidieť, aj vďaka tomuto vynálezu sa počet skupín anonymných alkoholikov postupne stabilizoval. Takisto bol vyvinutý špeciálny druh pretekov na bicykli, tzv. Veľký slalom. Štart sa nachádzal v jednej z knájp a cieľ vo vlastnom trvalom bydlisku. Žiaľ, pri tomto rizikovom športe sa často stávalo, že pretekári robili príliš veľké oblúčiky, a tak často nielenže nedorazili do cieľa, ale došlo aj k niekoľkým vážnejším úrazom spôsobeným vyletením z dráhy. Adrenalínové závody sa však aj napriek tomu vždy tešili veľkému záujmu miestnych obyvateľov. Kvôli veľkej popularite tohto športu sa dokonca uvažovalo, že preteky v Bambergu budú zaradené medzi disciplíny letných olympijských hier a budú tak dôstojnou letnou alternatívou podmienkovo náročného alpského lyžovania.
:) Palo, no Tebe uz niet pomoci, Ty si uz uplne poznaceny :D som sa dobre pobavila, mozes tuto teoriu rozvinut v diplomovej praci, heheee...
OdpovedaťOdstrániťsnáď sa ti, Pali, podarí svoju teóriu preskúmať v ďalšej vedeckej kariére a zistiť, ako možno komplexom zosadenia z koňa nainfikovať obyvateľov SR. to by bolo fajn.. :)
OdpovedaťOdstrániťich warte auf deine nächste Geschichte.
OdpovedaťOdstrániť